Vety o láske

30. novembra 2020, Radoslav Rochallyi, Úvahy a Eseje

Poslednú dobu premýšľam o láske a o tom, že kým som nemal vlastné deti nevedel som ju nejako uchopiť.

Pri pohľade na wiki a ich definíciu som nedosiahol uspokojenie, pretože tam čosi chýba, veď posúďte:

„Slovo láska môže mať viac významov:

  1. emocionálny pocit náklonnosti k nejakej osobe (napr. materská láska, partnerská láska)
  2. citový vzťah k veci, myšlienke a pod. (napr. láska k peniazom, láska k prírode, k jedlu, k športu, k vlasti…)
  3. dobrý skutok voči druhému: prejav lásky, ktorý môže ale aj nemusí vychádzať z citových pohnútok (láska k nepriateľovi)
  4. erotická príťažlivosť muža a ženy, alebo dvoch ľudí rovnakého pohlavia (sexuálny styk sa tiež označuje ako „milovanie“)
  5. hovorovo: predmet lásky (napr. on/to je moja veľká láska)“

A aj keď mi je definícia E. Fromma sympatická: „láska je akt milovania, produktívna činnosť, ktorá zahrňuje staranie sa o niekoho alebo o niečo, poznávanie, reagovanie, potvrdzovanie, radovanie sa: a to či už ide o človeka, strom, obraz, myšlienku. Znamená to prebúdzať k životu, obohacovať ho. Je to proces sebaobnovovania a sebaprehlbovania.“ nepríde mi ako dostatočná.

Preto sa pokúsim o vlastnú definíciu.
Ako prvé ponúknem negatívne vymedzenie. Láska v prvom rade nie je zamilovanie, ani potešenie, ani sebecká potreba, inak by mala bytnosť asi ako šťastie. Krátku a nestálu. V láske nie je nevyhnutné potešenie, napriek tomu, že lásku sprevádzať môže.

Láska najčastejšie označuje pocit silnej príťažlivosti a emocionálneho pripútania.
Láska vo svojich rôznych formách pôsobí ako hlavný sprostredkovateľ blízkych medziľudských vzťahov. Je mnoho definícií ktoré Lásku rôzne rozlišujú. Napríklad na ako sme videli vyššie, na priateľskú, rodičovskú, platonickú, romantickú, božskú, partnerskú, materskú, atď. Avšak ja som presvedčený, že existuje iba jediná Láska a to univerzálna. Môže sa vsadiť do akéhokoľvek vzťahu, sexuálneho i nesexuálneho, k človeku i mimo človeka, jednoducho kdekoľvek.

Ponúknem Vám moju definíciu. Netvrdím, že je najlepšia, ale je moja:
Láska znamená uvedomelý zážitok stavu dobrovoľného záväzku, vedomej starostlivosti a zdieľanej intimity (je teda pomerne trvalá- „pretrvávavjúca-doplnenie 2.12.2020“), ktorý človek cíti k inej bytosti bez ohľadu na jej reálnosť či nereálnosť, poznateľnosť či ne-poznateľnosť. Láska je pozitívne rozhodnutie viery v inú bytosť zosobnená konaním skrz rozhodnutie a emóciu. Láska je teda trvácne nesebecké, pozitívne vnímané dávanie dobra k inej bytosti.

Takže šukanie nie je láska, zamilovanosť nie je láska, počúvať hudbu nie je láska, pozerať na dielo autora nie je láska.

Niečo však zamilovanosť a láska majú spoločné. Obe sú ovplyvnené hormónmi ako je oxytocín, neurotrofínmi, ako je NGF a feromónmi a to, ako ľudia myslia a správajú sa v láske i zamilovaní, je ovplyvnené ich predstavami o láske i zamilovanosti. Tu však celá podobnosť končí. Biológia potrebuje svoje kategórie, nech ich teda dostane.