Založ si blog

Krátky príbeh o červenej čiarke

Rok 2008. Bol som akurát na Malte a býval som v meste Sliema. Dni som trávil v jazykovej škole a noci pri mori. Bol marec, more bolo studené, ale ja som sa chodil kúpať. Nebol tam žiaden piesok, len skaly. Vlny boli pomerne veľké a tak som si musel dávať pozor, aby ma o tie skaly neoplieskali. Nikdy som neplával ďaleko, nedôveroval som studenému moru v mesačnom svite. Ale napriek mojej nedôvere som tam každý večer chodil. Bol to môj rituál. Bál som sa plávať v tme, bál som sa toho čo som nevidel. Na Malte som nadobudol presvedčenie, že viera znamená oslobodenie sa. Viera znamená usmievať sa na strach. Aj keď som sa považoval za veriaceho človeka, moja viera nikdy nebola natoľko silná, aby som sa úplne vedel vymaniť zo strachu… či skôr… povedzme radšej, z obáv z neznámeho. A nakoľko moje nočné čľapkanie sa v tichu, napĺňalo moju potrebu „dobrodružstva“ dostatočne, nepotreboval som sa samoúčelne konfrontovať so strachom z nočných hlbín, aby som sa „realizoval“.

Predposlednej noci na Malte, keď som sedel večer o jedenástej opäť pri mori, som si uvedomil, že kontemplácia bez zamerania je pre mňa bezvýznamná. A naopak, jedine činnosť ktorá je ukotvená v kontemplácií má zmysel. Pretože je to činnosť výsostne vedomá, nie náhodná.

Keď som bol malý chlapec, mal som v izbe nad svojou posteľou nakreslenú malú červenú čiarku. Nakreslil som ju ceruzkou, ledva ju bolo vidieť. Naši nám nechceli dovoliť plagáty po stenách a nie to ešte nejaké čmáranie, ktorým by bola oná čiarka v ich očiach. Počas rokov som na ňu zabúdal permanentne, ale zakaždým po nejakom čase som si povedal „Čím skôr si vytýčiš svoju červenú čiaru a začneš ju prekonávať, tým skôr pocítiš spokojnosť a radosť. Pretože nikto nič nezískal, ak si to nezobral. A ono zobratie, vyžaduje prekonať svoj strach.“

Tá čiarka pre mňa symbolizovala môj vlastný strach. Vždy keď som sa bál niečo urobiť, niečo povedať, dlho som na ňu pozeral a v mysli som ju prekonával rôznymi spôsobmi. Hovoril som si: „Keď to urobíš niečo sa zmení, buď k horšiemu alebo k lepšiemu, ale zmení sa to.“

Tá čiarka mi pomohla v mojom živote toľko krát, ako mi nepomohol žiaden človek (Myslené kvantitatívne). No až neskôr som si uvedomil, že nie vždy mi pomohla k lepšiemu. Prekonávanie strachu nesmie byť samoúčelné. Vždy mu musí predchádzať rozjímanie, zvažovanie, robenie rozhodovacích súvah, prípadne robenie swot diagramov, aby sme vedeli alebo aspoň mohli predpokladať, čo ktoré rozhodnutie prinesie. Ale túto logiku riešení a objektivizácie som objavil až oveľa neskôr. O strachu píšem preto, že jeho prekonávanie je základnou podmienkou pre sebapresahovanie sa. Nie som pragmatik, teda nie úplne. Neverím bez pochyby, že pravdivé je to, čo je pre mňa dobré. Neverím v to fundamentálne. Sebapresahovanie vnímam ako pokus stať najlepšou verziou samého seba, niekým lepším, navzdory prostrediu, navzdory dedičnosti, navzdory spoločnosti, navzdory zákonom, navzdory všetkému.

Môj príbeh o červenej čiarke na bielej stene chce povedať, aj keď priznávam, značne neohrabane, že každý je hlavným hrdinom svojho filmu. To ako ho napíše, nie je tak úplne na ňom, ale určite nie je bezradný a bezmocný. Genetika a prostredie sú scenáristi, ale on je režisér. A aj keby to nebola pravda, môže takto žiť a veriť, že to, ako bude jeho film vyzerať, závisí iba na ňom. Buď sa poddá scenáristom alebo presadí zmenu svojou vôľou. Samozrejme asi nedokáže zmeniť všetko od začiatku do konca, ale dokáže v rozhodujúcich okamihoch povedať nie, a vie povedať aj áno. V tomto je sila človeka. Človeka ako režiséra či už skutočného alebo domnelého, ale aj tak režiséra, svojho vlastného príbehu, svojho vlastného sveta.

Vety o láske

30.11.2020

Poslednú dobu premýšľam o láske a o tom, že kým som nemal vlastné deti nevedel som ju nejako uchopiť. Pri pohľade na wiki a ich definíciu som nedosiahol uspokojenie, pretože tam čosi chýba, veď posúďte: „Slovo láska môže mať viac významov: emocionálny pocit náklonnosti k nejakej osobe (napr. materská láska, partnerská láska) citový vzťah k veci, myšlienke a [...]

O dôležitej vete

24.07.2020

Mal som asi 16 keď som si niekde prečítal nápis, ktorý je prisudzovaný Goethe-mu: Urob s tým čo máš, maximum čo môžeš. Táto veta je podľa mojej mienky (iste sa môžem mýliť) jedna z najdôležitejších ktoré je možné čítať. Prečo? Pretože aby sme zistili čo máme, musíme poznať samých seba! A aby sme s tým urobili maximum čo môžeme, musíme sa pokúšať [...]

Rodinné takmer-anekdoty

24.06.2020

Svojím deťom robím pravidelne úvody do mojej reality, resp. môjho vnímania reality a do reality spoločnosti. Nie preto aby som ich chcel formovať či nebodaj deformovať, ale preto aby som im ukázal fakty, úsudky a domnienky z rôznych uhlov pohľadu. Jednoducho chcem v nich vypestovať, alebo sa aspoň pokúsiť vštepiť do nich, príklon ku kritickému rozumu a k spochybňovaniu [...]

pocasie-26-2-2021

Po dvadsiatkach sa počas víkendu zozimí

26.02.2021 00:00

Teploty na Slovensku stúpli aj nad dvadsať stupňov Celzia, ale nerátajte, že víkend bude takto teplý. Kam spadnú teploty?

Igor Matovič, Boris Kollár, Richard Sulík

Vypne vláda Slovensko? Možno už budúci týždeň príde drsný lockdown

26.02.2021 00:00

Uzavretie krajiny, aj časti priemyselných podnikov. Vojaci a policajti v uliciach. Zatvorené školy. Aj tak môže čoskoro vyzerať Slovensko.

Alexandr Lukašenko

EÚ o rok predĺžila sankcie voči Lukašenkovi a predstaviteľom jeho režimu

25.02.2021 22:51

EÚ uvažuje o rozšírení sankcií na ďalších bieloruských predstaviteľov.

Virus Outbreak Mexico

EMA: Nemôžeme Rusko prinútiť, aby nám poslalo dáta k Sputniku

25.02.2021 22:30

Hmm... Takto znela odpoveď Hansa-Georga Eichlera, vedúceho lekárskeho poradcu EMA, či by sa dal zaočkovať vakcínou, ktorú jeho organizácia neschválila.

Radoslav Rochallyi

Som syn, manžel, otec, spisovateľ, podnikateľ, člen všetkého možného a nakoniec vyznávač neskorého Wittgensteina, ešte neskoršieho Heideggera a Patočku v celej jeho tvorbe.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 6
Celková čítanosť: 6516x
Priemerná čítanosť článkov: 1086x

Autor blogu

Kategórie